Dovoľte mi, aby som vám niekoľkými slovami priblížila problematiku prírody a jej úlohu v našom živote. „Človek má byť v prírode ako doma. Nesmie v nej strašiť ako prízrak a má ju poznať.“ Táto múdra myšlienka patrí človeku s menom Julien Ofrai de
Veda a technika dennodenne dosahujúc úroveň, ktorá nenávratne zatracuje životné prostredie a aj to málo živého, čo ešte na Zemi zostalo, je veľkou hrozbou pre existenciu človeka. No nemôžem poprieť, že je ľudstvu tiež aj veľkým pomocníkom, ale honba za maximálnym efektom rôznych technologických vynálezov zapríčiňuje rozpad harmonických vzťahov medzi prírodou a človekom. Ak nechceme, aby sa táto harmónia úplne vytratila, je nutné zabezpečiť ochranu životného prostredia, čo je v tejto dobe dosť ťažké. „Zem by mala byť zveľaďovaná, nie vykorisťovaná.“ Povedal Ernest Hemingway.
Jedným z najaktuálnejších problémov, ktorému by som sa chcela chvíľu venovať je globálne otepľovanie Zeme a jeho dôsledky. Tento jav sa pokúšali vyriešiť aj vedci z celého sveta, ktorí sa kvôli tomu nedávno stretli v Amerike a rokovali o tomto probléme. Lenže na čo chceli vôbec prísť? Že znásobovaný CO2 spôsobuje otepľovanie? Že to vyvoláva zmeny morských prúdov a roztápanie ľadovcov? Alebo ich viac zaujíma ohrozenie ekonomického, hospodárskeho a obchodného života na pobreží? Títo vedci aj tak nezistili nič nového, či prevratného. Podľa môjho názoru si ľudstvo môže samo za to, že vznikla táto situácia. Veď kto to kedy videl, pučať a kvitnúť stromy v januári? Určite by každý historik potvrdil, že takéto niečo na Zemi ešte asi nebolo. My sami za to môžeme. Podľa výskumov už za posledných 100 rokov stúpla morská hladina približne o 10 až
Pozerajúc sa na všetky fakty v súvislosti so Zemou zisťujem, že problémov sa jej týkajúcich stále pribúda. Ďalším dosť závažným je aj skleníkový efekt. Tento jav spôsobuje okrem iného aj zvyšovanie priemernej teploty atmosféry a to tým, že CO2 prepúšťa slnečné žiarenie, plní funkciu akejsi „strechy skleníka“, ktorá nebráni teplu prenikať dnu, ale neprepúšťa ho ani von.
Zem je nútená čeliac mnohým ďalším problémom vysporiadať sa s nimi a pokračovať vo svojej púti. Ja dúfam, že mojím príspevkom som vás aspoň trochu poučila o tejto problematike a že si Zem budete vážiť viac ako doteraz. Lúčim sa s citátom od Chardina: „Všetci sme len kvety Zeme“.
Komentáre
Naozaj je dobré poznať aj prírodu
V poslednom období štvrtohôr bolo veľša období, kedy sa na Zemi striedali veľmi teplé obdobia a veľmi chladné a to o človeku ešte svet nechyroval.
Globálne otepľovanie nastalo v minulosti neraz. Jeho príčiny sú na rozdiel od tárania novinárov nejasné a pôsobenie človeka je iba jednou z hybných síl. Napríklad na tvorbu klimatických zmien má zásadný vplyv Slnko a to zažíva svoje dvadsaťosemročné maximum vyžarovania tepla. Ďalší významný vplyv má zvýšená tektonická činnosť, ktorej príčiny nepoznáme, a ktorá sa svojím vplyvom na skleníkový efekt minimálne vyrovná pôsobeniu človeka. Jej dôsledkom je neobyčajne zvýšená produkcia metánu z morského dna. Metán má na skleníkový efekt 52x násobný vplyv oproti CO2, ktoré sa pripusuje človeku. Je možné, že Zem má tiež svoje dlhodobé tektonické cykly, čo naznačujú niektoré geologické výskumy.
Ďalšia vec je obeh našej slnečnej sústavy okolo stredu galaxie, čo je možný zdroj cyklov globálneho zaľadňovania planéty. Nikto nevie, čo predchádza dobám ľadovým (k jednej takej sa blížime) v zmenách klímy. Jedným z možnýách scenárov je aj globálne otepľovanie.
Skrátka existuje veľká skupina klimatológov, ktorí spochybňujú novinársky scenár a ani konferencia OSN, ktorú spomínaš, sa nevyjadrila v tom zmysle, že človek je príčinou globálneho otepľovania, ale je jednoz príčin. Napokon nikto nevie povedať, či napríklad prudký rozvoj druhu Homo Sapiens a jeho kultúry nebol umožnený práve nejakým veľkým cyklom globálneho otepľovania, napokon tento rozvoj nastal po poslednom ústupe doby ľadovej. V takom prípade možno pôsobenie človeka chápať ako súčasť cyklických prejavov globálnych Zmien na Zemi.
Iná otázka súvisí s dôsledkami skleníkového efektu. Na rozdiel od zelených bububu scenárov, tak práve zvyšovanie podielu CO2 v atmosfére má za dôsledok merateľné globálne zalesňovanie planéty, nie rast púští. To bolo jednoznačne dokázané pomocou družicových snímkov. Ďalej xistuje rad štúdií, ktoré poukazujú na zvyšovanie a nie znižovania diverzity organizmov za posledné desaťročia.
Základný omyl ekologistov je v tom, že človekavyčleňujú z prírdy a stavajú ho proti nej. Ak človek spôsobuje zvyšovanie koncentrácie CO2 v atmosfére, tak to je súčasť prírodných procesov. Podrobnejšie som o tom písal dávnejšie tu: http://www.daimonion.sk/obsah/gp/gp.php
A ešte k tej konferencii: to bola viac politická, ako vedecká konferencia, napokon bola organizovaná OSN. Nejdem tu špekulovať aký bol jej cieľ. Pre mňa je podstatné, že už len z metodologického hľadiska sú jej závery pochybné. Treba si uvedomiť, že zemská klíma je príliš komplexný proces a ľudstvo zatiaľ nemá teoretický modelovací nástroj na modelovanie nelineárnych systémov. Používa sa počítačové modelovanie, väčšinou na princípe celulárnych automatov. Ale nikto nevie, ako tieto automaty reálne nastaviť,pretože ani nie sme schopní identifikovať všetky hlavné zákonitosti tvorby klímy. Máme na to príliš málo poznatkov hlavne dlhodobého charakteru. A tak podobné vyhlásenia sú založené na linearizovaní známych procesov, čo je jednoznačne nesprávny prístup a aj tí, čo ho používajú to dobre vedia. Lenže aj oni musia plniť politické objednávky, ktoré im zabezpečujú financie na ich prácu.