Prečo si život vezme niekoho tak mladého? Je to nespravodlivé! Aký by to bol pre vás pocit zobudiť sa v pondelok ráno a dozvedieť sa, že váš priateľ, s ktorým ste sa ešte včera rozprávali a smiali, je mŕtvy...
V tej chvíli sa vám oči zalejú slzami smútku, no nechcete, aby vyšli von. Ešte stále sa tomu nedá uveriť.Veď to predsa nemôže byť pravda...
V hlave si premietam všetky chvíle, ktoré som ním prežila. Nebolo ich veľa, ale napriek tomu si na ne spomínam veľmi jasne. Akoby to bolo včera, keď sme sa spolu rozprávali pri Bille. On hladkal psa a hovoril, ako veľmi ich má rád. Nezabudnem na ten čin, keď dal malej cigánočke dvadsať korún. Potom ich prišlo ďalších päť a strašne sme sa na tom smiali...Spomínam si na veľa iných smiešnych príhod.
Smejem sa. No nie je to obyčajný smiech. Je to smiech plaču.
Viem, že ťa už nikdy neuvidím. Tvoj milý úsmev, už nikdy sa nepozdravíš tým tvojím typickým úprimným tónom, už nikdy sa mi neprihovoríš, už nikdy si neprisadneš k nášmu stolu v Mexiku, už nikdy mi nezakývaš z auta, už nikdy...Ešte stále tomu nemôžem uveriť. Možno si to naozaj uvedomím až na pohrebe, keď uvidím ležať tvoje nehybné a bezvládne telíčko, z ktorého navždy odišla tá vľúdna a úprimná duša, uložené v čiernej,studenej rakve. Možno až potom zistím, že sa to naozaj stalo.
Tento človek si to naozaj nezaslúžil. Veď svoj život nemal ani v polovici. Mal veľa priateľov, ktorým bude chýbať a ktorí by ho podržali v akejkoľvek ťažkej situácii, jeho milujúca matka ho ľúbila najviac na svete, basketbal,ktorý bol jeho obľúbeným športom si žiaľ už nikdy nezahrá...
Nemuselo to takto skončiť. Koniec koncov by sa v živote nemuselo diať nič zlé, ale keby sme prežívali iba šťastné chvíle, asi by sme si ich už nevážili a stali by sa pre nás samozrejmosťou. Je to ťažké pre všetkých... Pre rodinu, pre blízkych, pre priateľov, pre lásky i nelásky...
Som si istá a viem, že nikto nikdy nezabudne. I ja budem stále spomínať.
S láskou pre Johnyho pamiatku
Komentáre
Skutočne smutnučké :(
:(